Recenzia- Papierové mestá- John Green

 

Anotácia 

Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!

  

Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.

Podrobnosti

• Originálny názov: Paper Towns 
• Počet strán: 296 strán
• Väzba: brožovaná väzba
• Rok vydania: 2014
• Vydavateľstvo: Ikar  

 Môj názor

Nemôžem tvrdiť, že táto kniha m nejako obzvlášť prekvapila, aj keď niečo ma na nej hrozne zarazilo. Papierové mestá vôbec nie sú ako ostatné  knihy od Greena. V tejto knihe sa nesnažil vyvolať extra veľké emócie v čitateľovi, jasné emócie sú v každej knihe ale ak porovnáte Papierové mestá či už s Aljaškou alebo Na vine sú hviezdy , táto knihy je ako vyprahnutá púšť čo sa týka emócii. Poznám to o to lepšie že Green je jeden z mojich obľúbených autorov a jeho knihy som neraz držala v ruke. Každopádne tejto knihy som sa nevedela dočkať.  Určite som neoľutovala že som si ju prečítala. Je to kniha, ktorá vás prinúti zamyslieť sa nad každým jedným slovom a od čítania som sa nevedela odtrhnúť.

"Verím v náhodné používanie veľkých písmen. Pravidlá pravopisu sú hrozne                                                                   nefér k  slovám v strede"

Je to jeden z tých príbehov, ktorom naozaj od začiatku neviete čo sa stane na konci. Mne to do poslednej sekundy nebolo nejako veľmi jasné. A priznávam sa koniec som absolútne nepochopila :D Ako náhle som knižku dočítala začala som pátrať po papierových mestách (áno, papierové mestá vážne existujú nie len ako kniha) a po použitej literatúre v knihe, pretože tie citáty sú vážne neskutočné. Vyzerá to tak, že Green ma prinútil čítať poéziu. Mená Margo a Quentin som si hneď zamilovala. Quentin nie je taký ten klasický hrdina, okolo ktorého sa všetko točí, vlastne skôr mi prišiel ako nejaká vedľajšia postava. Ale príde mi fajn, ničím mi neprekáža. Naopak Margo bola od začiatku príbehu hlavnou postavou a niekedy mi strašne liezla na nervy. Prišlo mi, že je neuveriteľne nafúkaná a nakoniec som ju znenávidela. Moja najobľúbenejšia postava bol Ben. Jeho osobnosť nie je vystavaná ako hrdinská, ani nič podobné. Je to prostý chalan, ktorému sa skomplikuje život, keď si jeho kamarát zmyslí, že sa vydá hľadať svoju platonickú lásku.

 Veľmi sa mi páčilo že námet je taký...taký neokukaný. Kniha sa mi nesmierne páčila aj napriek otvorenému záveru. S hrdosťou si ju zaradím medzi ostatné a budem spomínať na každé jedno slovo. Och, a nesmierne sa mi páči obálka zo série Yoly, neviem ktorá z dvoch variácii sa páči vám ale obidve sú rozhodne veľmi zaujímavé :) Neviem sa dočkať filmového spracovania a dúfam že bude podobne skvelé ako knižka ❤

"Áno, v popraskanej temnote ju vidím takmer dokonale."

-Eri