Denník Anny Frankovej

Anotácia
Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.
Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela.


Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jejdenník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.


Podrobnosti:

• Počet strán: 329 strán  
• Rok vydania: 2015
• Vydavateľstvo: Slovart

Môj názor

Toto nie je ani tak celkom recenzia, ako len usporiadanie mojich pocitov a dojmov z tejto knižky, keďže je to vlastne príbeh reálnych udalostí ,a myslím, že kritizovať niečo, čo je tak vzácne a neobyčajné ako práve tento denník 13-ročného dievčatka z 2. Svetovej vojny je nevhodné. Takže vám ponúkam svoje pocity :) 

Po tejto knihe alebo skôr denníku som siahla z toho dôvodu, že som sa chcela dozvedieť niečo viac. Veľmi ma lákala myšlienka spoznať podrobnosti, ako to vlastne bolo. V tomto ohľade som sa troška sklamala, keďže som čakala, že Anna bude viac opisovať okolnosti vojny a vyjadrovať svoje názory na to, čo sa momentálne odohrávalo. Je možné, že sa o týchto veciach vyjadrovala málo pretože proste chcela zabudnúť na to, čo sa deje a ujsť niekde vo fantázii, čoho dôkazom sú aj v diele spomínané Annine rozprávky či krátke romány. 

"Za to, čo spraví kresťan, je zodpovedný on sám, no čo spraví žid padne na všetkých ostatných židov."                                                            

Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, čo sa cez vojnu odohrávalo mimo všetkých bojov a politiky. Tento denník o tom dokonale rozpráva. Pomysleli by ste si niekdy, že cez vojnu tiež existovali problémy ako dnes ? Ja som bola vážne prekvapená, otvorilo mi to oči, na vojnu sa viac nepozerám skreslene. Veľmi sa mi páčilo, ako sa Anna pozerala na svet, snažila sa v každom nájsť aspoň kúsok dobrého. V určitých pasážach mi jej bolo nesmierne ľúto, to ako sa k nej ostatný správali by som ja sama netolerovala, vnímali ju ako dieťa, aj keď bola duševne vyspelejšia ako všetci ostatný, ktorých v denníku opisovala. Cítila som s ňou, vnímala som jej nálady ako vlastné a musím povedať, že na konci knihy som z nej bola zúfalá. Akoby cítila že sa blíži koniec, stále písala viac o tom, ako jej je všetko ľúto, čo by rada zmenila a tak podobne. Neviem, ako dlho sa z tejto knižky budem spamätávať, naozaj ma chytila za srdce a myslím, že už ho viac nepustí.

"Ženy bojujú a znášajú bolesť, aby ľudstvo mohlo ďalej jestvovať."

Veľmi ma mrzí, že niektoré časti z originálneho denníka boli vypustené, určite by som si ich chcela prečítať aj napriek tomu, že to nie je možné. Povesť tejto knihy určite prekonala samotnú knihy, ale priznajte si, koľkí z vás ju naozaj čítali ? Myslím, že každý kto si túto knihu prečíta nebude ľutovať, pretože či už ju nazveme historickým dokumentom alebo jedným z najdôležitejších svedectiev holokaustu, v prvom rade je to príbeh o prežití, príbeh o tom ako aj v najhorších časoch svitá aspoň malá nádej. Dúfam, že som vás týmto článkom aspoň trocha motivovala k prečítaniu, pretože tá kniha si to naozaj zaslúži :)

Čítali ste Denník Anny Frankovej? Ako sa vám páčil? 

-Eri